KONČÍM
Chvíľa
pre blog a ja listujem v hlave nad témou, ktorú rozpísať. Chvíľka
vzplanutia, pocit šťastia, priatelia, ako zarobiť a nerobiť, doštudovať.
To sú v krátkosti opísané želania mladého študenta. Ku mne ako budúcemu
maturantovi určite prislúchajú otázky: „ Čo ďalej? Čím chcem byť? Vysoká
škola?“ Ešte raz sa ma to opýtajú na najbližšej návšteve a budem ľahko
povedané, nahnevaná! Všetkých v mojom
okolí to silno zaujíma a ja v skutku ani neviem , čo mám odpovedať. Študovať
pôjdem len rozhodnúť sa tým správnym smerom...
Svoj
život vidím takto:
Ráno vstanem. (Dobrý začiatok, nie?)
Vykonám všetky prislúchajúce povinnosti dámam.
Zobudím drahého a pošlem ho do
práce. (Už nie je dôležité kam, ale nebudem zarábať len ja. )
Po jednoduchých raňajkách to ´
odautujem´ do práce.
Chvíľka rušného mesta.
V redakcii ma už na stole čaká káva od
asistentky.
Hm, latte ... (Mám chuť na kávu, teraz hneď.)
Po odsúhlasení istých článkov do časopisu, mám stretnutie.
Šéfka zavolá a ja utekám na rozhovor s vkusným pánom.
Dopísala som interview a stíham uzávierku termínu. (Už mi na stole
rozvoniava káva, hm.. )
Dnes mám koniec.
Prezlečiem sako, lebo drahý volal, že ideme na večeru.
Vínko vypité a ja sa ukladám spať.
Môj sen končí.
Možno
som si práve zodpovedala otázku, čím chcem byť. Na rozpoznanie vám nechám
chvíľku, kým umyjem šálku.
Ak sa to naozaj podarí , nezabudnem na tých, ktorí to tu teraz čítajú
a chvíľku v redakcii venujem aj im. Názov
príspevku je Končím (niečo áno) , no v podstate Začínam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára