Detektívka
- retrospektíva - téma: ihrisko -
Víťazná oslava, ktorá zmenila nejedného človeka. Zapísala sa do srdca jeho milovaných , priateľov aj človeka, ktorý bol na vine. Len nehybne ležiace telo. O pomoc je už zbytočné volať. Už nikdy nebude počuť jasajúci dav, kričiaci jeho súťaživé meno. Dav, ktorý ho tak miloval. Chalanisko- číslo 7.
" Lenivci , bežte!" : vykrikoval tréner, ktorý sa snažil usmerniť svoj tím, " prihrávka a strieľaj! Nechápete, o čo v tejto hre ide!" On však nechápal , že postavy bežiace po ihrisku nie je figúrky na ovládanie. Mohol im len dohovoriť, nie presne posunúť na správne miesto.
" Koniec zápasu! Konečný stav 3:2 , víťazí domáci tím." Tak zneli posledné slová práve odchádzajúceho rozhodcu.
Hráči - nepriatelia, so sklonenými hlavami odchádzali do šatne. Zatiaľ,čo víťazní domáci tím na čele s číslom 7 , vykrikoval heslo, ktoré naznačovalo, kto je tu pánom. " Čo si myslíte ? Že jeden vyhraný zápas a celá vaša úspešná kariéra je na vrchole! Ešte máte pred sebou dlhú cestu! ": naznačoval tréner, ktorý sa zjavne nevedel tešiť z úspechu. " Musíme predsa niekde začať, nie? A treba sa tešiť z každého úspechu! Dnes to vidím na poriadnu ´žúrku´! : povedal kapitán (číslo 7) a sebavedome zdvihol hlavu. Tréner, nezvládajúc svoju povahu, ľahko postrčil do kapitána. Rozčúlené pohľady obidvoch účinkujúcich vyzerali, že toto bude mať ešte dohru. Nie je to prvý krát, kedy medzi nimi dochádza k nezhode názorov. "Choďte preč! Už ste mali byť dávno prezlečený!" : zakričal tréner na celý tím, pričom ,keď videl, že už odchádzajú, strnuto odhodil loptu.
"To je, ale riadny debil !" : povedala sedmička vedúc rozhovor so spoluhráčom. Ten mu moc nevenoval pozornosť. Hlavou mu behalo, ako si jeho ´kapitán- nepriateľ ´ pozdvihuje sebavedomie urážaním jeho otca. Už ho prestávalo baviť, že neraz sa z jeho úst sypú urážky a nadávky na trénera. Tiež sa mu však nepáčilo, že bol pre otca nezaujímavejší ako nejaká sedmička. Mal labilnejšiu povahu, rovnako ako jeho otec.
" 17.apríla, 20:00 , Ihrisko pri škole , Veľká žúúúrka! Pozvanie platí pre všetkých!": oznam , ktorý obehol sociálnu sieť v priebehu minúty.
Už pred siedmou sa ihrisko zaplnilo ľuďmi. Skvelá hudba, dobrá nálada, ešte lepší ľudia. (Alebo?) V šatni sa ozýval len krik a silná hádka. Kapitán mal návštevu, číslo 7. Sedmička dostala ponuku hrať za lepší tím. Nepovedal to však takto trénerovi. Vraj ho to tu už nebaví a nebude hrať za tím, kde je tréner večný negatív a frfľoš. (Zjemnene podané.) Z dverí počúval celý rozhovor jeho spoluhráč, akurát syn trénera.
"Takže teba to tu už nebaví , hej? A ty si myslíš, že ťa teraz pustím , keď sme sa celkom slušne rozbehli! Na čom budem zarábať?": zneli slová trénera. Vynervovaný tréner strácal trpezlivosť. Celkom slušne mu to vynášalo, veď to bol uznávaný tím. Keď hádka vrcholila, do miestnosti vtrhol jeho syn a chytiac do ruky prvú vec, ktorá bola poblíž, udrel sedmičku do hlavy. Kapitán padajúc na zem, zakopol o loptu. Dopad na zem ho dorazil. Dýcha? Nedýcha? Otec so synom- chamtivý tréner a závistlivý spoluhráč-. Zakrvavený hrot trofeje, víťaznej trofeje z minulého roka. Len vydesené pohľady dvoch ľudí, čo teraz .. Už je neskoro. Tréner chytá svojho syna a utekajú z miestnosti preč. Telo ostáva nevidené , opustené.. Na políciu prišiel záznam: "Môj kamarát tu leží v kaluži krvi , pomoc!"
" Lenivci , bežte!" : vykrikoval tréner, ktorý sa snažil usmerniť svoj tím, " prihrávka a strieľaj! Nechápete, o čo v tejto hre ide!" On však nechápal , že postavy bežiace po ihrisku nie je figúrky na ovládanie. Mohol im len dohovoriť, nie presne posunúť na správne miesto.
" Koniec zápasu! Konečný stav 3:2 , víťazí domáci tím." Tak zneli posledné slová práve odchádzajúceho rozhodcu.
"To je, ale riadny debil !" : povedala sedmička vedúc rozhovor so spoluhráčom. Ten mu moc nevenoval pozornosť. Hlavou mu behalo, ako si jeho ´kapitán- nepriateľ ´ pozdvihuje sebavedomie urážaním jeho otca. Už ho prestávalo baviť, že neraz sa z jeho úst sypú urážky a nadávky na trénera. Tiež sa mu však nepáčilo, že bol pre otca nezaujímavejší ako nejaká sedmička. Mal labilnejšiu povahu, rovnako ako jeho otec.
" 17.apríla, 20:00 , Ihrisko pri škole , Veľká žúúúrka! Pozvanie platí pre všetkých!": oznam , ktorý obehol sociálnu sieť v priebehu minúty.
"Takže teba to tu už nebaví , hej? A ty si myslíš, že ťa teraz pustím , keď sme sa celkom slušne rozbehli! Na čom budem zarábať?": zneli slová trénera. Vynervovaný tréner strácal trpezlivosť. Celkom slušne mu to vynášalo, veď to bol uznávaný tím. Keď hádka vrcholila, do miestnosti vtrhol jeho syn a chytiac do ruky prvú vec, ktorá bola poblíž, udrel sedmičku do hlavy. Kapitán padajúc na zem, zakopol o loptu. Dopad na zem ho dorazil. Dýcha? Nedýcha? Otec so synom- chamtivý tréner a závistlivý spoluhráč-. Zakrvavený hrot trofeje, víťaznej trofeje z minulého roka. Len vydesené pohľady dvoch ľudí, čo teraz .. Už je neskoro. Tréner chytá svojho syna a utekajú z miestnosti preč. Telo ostáva nevidené , opustené.. Na políciu prišiel záznam: "Môj kamarát tu leží v kaluži krvi , pomoc!"
Chamtivosť-súperenie-žiarlivosť.
