Červená Čiapočka, náš prezident!

Červená čiapočka- aktuálna fotografia
 

Správny kandidát nezabúda na svoje heslo!
                            ´ Nie je všetko iba červené! ´
-Kandidatúru-
Myslím, že samotné dielo s postavičkou Červená Čiapočka nie je treba predstavovať. Avšak , pre tých, ktorým unikla súvislosť s dievčatkom, pripomeniem, o čo približne ide. Naozaj si nespomínate na  začiatočné slová rozprávky? "Kde bolo,tak bolo, bolo  raz malé dievčatko." Ešte stále nič? : "Stará mama uplietla raz svojej vnučke červenú čiapočku." Pri podobných slovách zaplesalo každé detské srdiečko. "Napokon ho nik inakšie nevolal, len Červenou Čiapočkou."
 

S kamarátom- nekamarátom vlkom

Na zamyslenie tu je však otázka. Akoby sa malé dievčatko mohlo stať prezidentom?  A vôbec, prečo by to už len ju mohlo zaujímať? Neriešime vek, postavenie, ide len o princíp. Keď nám náš milý profesor na seminári zadal úlohu: " Literárna postava, náš prezident!", prišlo mi na um rôzne veľa postáv. Len akosi, ... nevedela som si predstaviť, kto by ľudí dokázal zaujať a inšpirovať k novotvárnosti.

Čo tak niečo pre zvedavých voličov?

Červená Čiapočka nám ukázala neraz svoje zaujímavé schopnosti. Cestou lesom ukázala nemálo. Už len to,že sa vydala na cestu, sama, len s obyčajným košíkom. - kde je strach? " Červená Čiapočka poznala dobre cestu k starej mame." -opakovane robiť niečo pre dobro iných. Pri stretnutí s vlkom, sama netušila, čo za zviera ten vlk v sebe skrýva. Verila v dobro v každom z nás. - to je dobrá vlastnosť, i keď niekedy môže byť na škodu.
Avšak neskoršíme zisteniami si svoju teóriu vyvrátila. No, nepredbiehajme. "Pekne sa mu poklonila:
"Dobrý deň, vĺčik!" " -slušnosť.  Keď sa nakoniec dostala k domčeku svojej starej mamy, niečo sa jej nezdá. "Vidí slabo, ale i tak sa jej zdá dnes stará mama čudná." - podozrievavosť. Tu ukázala,že sa netreba báť, prejsť veciam až na koreň. To pokračovalo aj pri hádam najznámejších slovách diela: " Joj, stará mama, aké vy máte veľké uši/ oči/ ústa!"
 Samotný koniec diela..? Keď sa dievčatko i jej stará mama nechali vyslobotiť z brucha obávaného vlka horárom,  napadlo mi ,že aj keď potrebovali pomoc, nie je zlé si pomôcť nechať. Samozrejme od správnych ľudí. -prijať pomoc. Nie sme tu predsta na všetko sami. A to by správny prezident naozaj mal mať!  "Horár, stará mama a Červená Čiapočka sa veselo vrátili domov." - pri správnych rozhodnutiach, šťastný koniec- s pravým úsmevom na perách.

Čo by som dodala na koniec? Teraz už je na jej kandidatúru neskoro-skoro _ už sa volí-vek, no netreba skladať úsmev z tváre. O pár rokov z nej vyrastie krásna nebojácna dáma, ktorá by  nás dokázala prezentovať aj v okolí a  ľuďom priviesť tú ´novotvárnoť ´ a snáď..  Slovensko dotiahnuť k iným ´lepším ´ časom. ;)


Ukážky vybrané z: http://rozpravky.wz.cz/rozpravky/index.php?text=cervena_ciapocka