KONČÍM



Chvíľa pre blog a ja listujem v hlave nad témou, ktorú rozpísať. Chvíľka vzplanutia, pocit šťastia, priatelia, ako zarobiť a nerobiť, doštudovať. To sú v krátkosti opísané želania mladého študenta. Ku mne ako budúcemu maturantovi určite prislúchajú otázky: „ Čo ďalej? Čím chcem byť? Vysoká škola?“  Ešte raz sa ma to opýtajú  na najbližšej návšteve a budem ľahko povedané,  nahnevaná! Všetkých v mojom okolí to silno zaujíma a ja v skutku ani neviem , čo mám odpovedať. Študovať pôjdem len rozhodnúť sa tým správnym smerom...
Svoj život vidím takto:
Ráno vstanem. (Dobrý začiatok, nie?)
Vykonám všetky prislúchajúce povinnosti dámam.
 Zobudím drahého a pošlem ho do práce. (Už nie je dôležité kam, ale nebudem zarábať len ja. )
Po jednoduchých raňajkách to  ´ odautujem´ do práce.
Chvíľka rušného mesta.
V redakcii ma  už na stole čaká káva od asistentky.
Hm, latte ... (Mám chuť na kávu, teraz hneď.)
Po odsúhlasení istých článkov do časopisu, mám stretnutie.
Šéfka zavolá a ja utekám na rozhovor s vkusným pánom.
Dopísala som interview a stíham uzávierku termínu. (Už mi na stole rozvoniava káva, hm.. )
Dnes mám koniec.
Prezlečiem sako, lebo drahý volal, že ideme na večeru.
Vínko vypité a ja sa ukladám spať.

Môj sen končí.
Možno som si práve zodpovedala otázku, čím chcem byť. Na rozpoznanie vám nechám chvíľku, kým umyjem šálku.
Ak sa to naozaj podarí , nezabudnem na tých, ktorí to tu teraz čítajú a chvíľku v redakcii venujem aj im. Názov príspevku je Končím (niečo áno) , no v podstate Začínam.