Deň ako stvorený pre banánové rybky :)
°recenzia na dielo J.D.Sallingera
Príbeh manželov Seymoura a Muriel Glassových sa začína odohrávať v hoteli, v ktorom sa rozhodli tráviť dovolenku. Bývalo ta takmer deväťdesiatsedem newyorských akvizitérov. Začiatkom diela je pekne načrtnutá vonkajšia iniciatíva dievčiny( Muriel). Je to obyčajné dievča, ktoré číta dámske magazíny,čistí si fľaky na béžovej sukni, dokončieva lakovanie nechtov a podobne. Ani zvoniaci telefonát ju nevyvedie z mieri. Volanie typickej matky! " Takmer som kvôli tebe zo zošedivela. Prečo si sa neozvala?" Tieto situácie sú nám dobre známe, takže čitateľ cíti blízku prítomnosť seba.
Aby autor načrtol charakter aj druhej postavy (Seymoura) použil nato jeho minulosť. Postava sa nepredstavuje sama, alebo ju nepredstavuje iná postava. Povedala by som , že obyčajný telefonát. A to bolo na tom pútavejšie. "Tak: predovšetkým, armáda sa vraj dopustila vyloženého zločinu, keď ho prepustila z nemocnice- čestné slovo." "Vraj pred veľmi reálnym nebezpečenstvom , že sa Seymour raz načisto môže prestať ovládať." Ak máte dobre prečítané dielo toto Vám je známe. Z nejakých klebiet, či miestami pravdivé slová , si sám čitateľ dokáže vypracovať, čo prežíva a ako sa cíti vojak Seymour.
Medzi týmto všetkým bol Seymour na pláži. Tak obyčajne sa začína podľa mňa, najdôležitejšia časť celého príbehu. Na pláži k nemu pribehne malé dievčatko. Obyčajne sa začnú rozprávať a neskôr vlezú do vody. Wau! No,Nudné! Pokračujeme.. Na tomto diele je zaujímavé to , že na v polke diela sa spomenú nejaké tie "banánové rybky". Rozprávajú o smutnom osude banánových rybičiek. Tie vlezú do diery, kde je plno banánov. Než tam dnu vlezú, vyzerajú ako celkom obyčajné rybky. Ale keď sú raz dnu, správajú sa ako prasce. Zjedia veľmi veľa banánov. Potom tak ztučnejú, že už sa nemôžu dostať z diery. Nezmestia sa cez otvor. Nakoniec tieto rybky zomrú.
A takto to vysvetľuje malému dievčatku! Čo tým chcel autor povedať? Ukázať nato,že aj nejaká ´vymyslená ´ vec dokáže zomrieť? Alebo pripraviť dievčatko na život,kde nie je happyend? Ale najviac asi poukazuje nato,akí sú ľudia. Bezcitní, túžiaci po bohatstve, po sláve. Nevedia sa tešiť z maličkostí... Tu je koreň diela! A takémuto metaforickému vyjadrení dávam autorovi plus! V nasledujúcej strane diela sa nachádzame v hotely. Kde mal Seymour pocit,že sa mu neznáma žena stále díva na nohy. Nebola to pravda, pozerala na zem. Mal halucinácie? Alebo len problém s tým , že sa má niekto naňho uprene dívať?
Ako autor už pri dievčatku načrtol,že sa nemusí všetko skončiť happyendom, pripravoval nás nato,že ani toto dielo sa tak neskončí. (Alebo?)
Vybral aj zásobník a zasunul ho do pištole. Sadol si na prázdnu posteľ, pozrel na manželku a vpálil si guľku do pravej sluchy.
Je zjavné, že Seymour mal problém s nejakým začlenením sa do spoločnosti, ale bola toto preňho ľahšia cesta?
Ďalšie plus dávam autorovi v tom,že to nechal také neukončené. Čo sa stalo s Muriel? A tá ľahšia cesta? Pre mňa osobne je dielo veľmi pútavé, filozofické.
Aby autor načrtol charakter aj druhej postavy (Seymoura) použil nato jeho minulosť. Postava sa nepredstavuje sama, alebo ju nepredstavuje iná postava. Povedala by som , že obyčajný telefonát. A to bolo na tom pútavejšie. "Tak: predovšetkým, armáda sa vraj dopustila vyloženého zločinu, keď ho prepustila z nemocnice- čestné slovo." "Vraj pred veľmi reálnym nebezpečenstvom , že sa Seymour raz načisto môže prestať ovládať." Ak máte dobre prečítané dielo toto Vám je známe. Z nejakých klebiet, či miestami pravdivé slová , si sám čitateľ dokáže vypracovať, čo prežíva a ako sa cíti vojak Seymour.
Medzi týmto všetkým bol Seymour na pláži. Tak obyčajne sa začína podľa mňa, najdôležitejšia časť celého príbehu. Na pláži k nemu pribehne malé dievčatko. Obyčajne sa začnú rozprávať a neskôr vlezú do vody. Wau! No,Nudné! Pokračujeme.. Na tomto diele je zaujímavé to , že na v polke diela sa spomenú nejaké tie "banánové rybky". Rozprávajú o smutnom osude banánových rybičiek. Tie vlezú do diery, kde je plno banánov. Než tam dnu vlezú, vyzerajú ako celkom obyčajné rybky. Ale keď sú raz dnu, správajú sa ako prasce. Zjedia veľmi veľa banánov. Potom tak ztučnejú, že už sa nemôžu dostať z diery. Nezmestia sa cez otvor. Nakoniec tieto rybky zomrú.A takto to vysvetľuje malému dievčatku! Čo tým chcel autor povedať? Ukázať nato,že aj nejaká ´vymyslená ´ vec dokáže zomrieť? Alebo pripraviť dievčatko na život,kde nie je happyend? Ale najviac asi poukazuje nato,akí sú ľudia. Bezcitní, túžiaci po bohatstve, po sláve. Nevedia sa tešiť z maličkostí... Tu je koreň diela! A takémuto metaforickému vyjadrení dávam autorovi plus! V nasledujúcej strane diela sa nachádzame v hotely. Kde mal Seymour pocit,že sa mu neznáma žena stále díva na nohy. Nebola to pravda, pozerala na zem. Mal halucinácie? Alebo len problém s tým , že sa má niekto naňho uprene dívať?
Ako autor už pri dievčatku načrtol,že sa nemusí všetko skončiť happyendom, pripravoval nás nato,že ani toto dielo sa tak neskončí. (Alebo?)
Vybral aj zásobník a zasunul ho do pištole. Sadol si na prázdnu posteľ, pozrel na manželku a vpálil si guľku do pravej sluchy.Ďalšie plus dávam autorovi v tom,že to nechal také neukončené. Čo sa stalo s Muriel? A tá ľahšia cesta? Pre mňa osobne je dielo veľmi pútavé, filozofické.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára